Flying Fenix

ej, Lil. Pozri Ben je sám. Choď za ním, no bežkaj.“ Sedela som na schodoch a prehovárala svoju tvrdohlavú kamarátku.

„Hm.“ jediná odpoveď, ktorú som z nej za ten večer dostala. Bola už temer noc, ale v chrabromilskej vežil to „žilo“. Veď bodaj by nie. Vyhrali sme metlobalový pohár a pravdepodobne aj ten školský. Bolo všetko, hudba, pitie… ale aj všetci. A práve to Lily netešilo.

„Lil, nezabiješ ma?“

„Prečo by som mala?“ odpoveď prišla skôr ako čakala. Oči som jej previazala čierno-bielou šatkou a viedla ju kamsi medzi tanečníkov. Predala som ju jej partnerovi a ešte raz sa ospravedlnila.

„Hej, James! Kam ideš?“ ozval sa hlas, pri ktorom dievčatá odpadávali. Sirius Black stál pri bare a vyzeralo to na hádku. Neviem, bolo to cez celú klubovňu a tak som nemala práve najlepší výhľad. Šla som si opäť sadnúť na schody.

„Povedz, prečo si tak sama? Vyzeráš akoby si sa ani netešila z nášho víťazstva.“ Ozval sa za mnou medový hlas Remusa Lupina.

„Len mám obavy, či sa so mnou bude Lily ešte niekedy rozprávať.“ Zdôverila som sa a položila si hlavu na jeho plece.

„Vyjde to. Plánovali to Sirius a James, takže to proste musí vyjsť. Lily netuší, že tancuje s Jamesom a ani to nezistí. Pokiaľ on nezačne tárať. Vďaka tomu Siriusovmu výkriku si pravdepodobne myslí, že James je niekde preč.“ ukľudňoval ma Remus, „Chris si najlepšia dohadzovačka na Rokforte. Podarí sa ti ich dať do kopy.“ Okolo druhej v noci som vstala zo schodov a zamierila ku spáľniam (dievčenským samozrejme). „Vyjde to.“ Napadlo ma, keď som zaspávala. V izbe boli len Alice a Emili. Lily ešte stále tancovala…

lack! Black!“ ozval sa výkrik a rozľahol sa po celej Veľkej sieni. Bruneta, ktorá stála vo vchode do siene ešte raz vykríkla: „Black!“ všetky pohľady skákali z nej na skupinku štyroch mladíkov. Dvaja vstali od stolu a so sebavedomými pohľadmi sa pozerali na približujúcu sa pohromu. Zastala až tesne pred nimi.

„uhádla si priezvisko. Skús ešte krstné meno a dostaneš puding.“ Posmešne poznamenal prvý s neposlušnými vlasmi, okuliarmi a v metlobalovej uniforme.

„Čo by si rada zlatko?“ spýtal sa čiernovlasý s polorozopnutou košeľou. O pár sekúnd ucítil ostrú bolesť na líci, kde sa začal objavovať odtlačok ruky nahnevanej hnedovlásky.

„Zbláznila si sa Wolfová?“ zmenil tón a schytil jej ruku. Obom sa na tvári objavil víťazný úsmev.

„Ja som v poriadku vďaka za upozornenie. Ale ty si nejako ignoroval moje varovanie. Vravela som, že ak sa čo i len dotkneš nejakej mojej kamarátky, zle dopadneš.“ vychrlila som zo seba a očividne sa i ukľudnila.

„Ktorú tvoju kamarátku myslíš?“ opýtal sa sladko.

„Emily, samozrejme! Netuším, síce čo presne si jej spravil, ale sedí v izbe a plače. Jediné, čo som z nej dostala bolo tvoje meno!“ opäť prepla na zúrivý mód a v očiach jej hrali iskričky.

„O nijakej Emily neviem!“ vybuchol. Dievča zaspätkovalo.

m?“ ozvala sa miestnosťou krátka otázka? Moja spolubývajúca a najlepšia kamarátka v jednej osobe, zdvihla hlavu a s uplakanými očami na mňa pozrela. Netušila som, čo povedať. Podišla som k nej a tuho ju objala. Zafungovalo to. Pretrela si oči a vytiahla z vrecka obhorenú obálku.

„Toto prišlo dnes poobede, bol to hulák, takže sa otvoril a ja som si nechtiac vypočula jeho znenie. Bol ako inak, adresovaný tebe.“ prevrátila som očami, za chvíľu obdržím rekord čo sa počtu hulákov týka. uškrnula som sa v duchu.

„Na vianočné prázdniny príď domov. Budeš si brať Blacka.“ odrecitovala Emily.

„Očakávala som podobný list.“ povedala som zamyslene, „a preto si plakala? Neboj! Moja mama nemyslela Siriusa, ale jeho mladšieho brata. A je to vlastne jedno, lebo nemám v pláne vziať si ani jedného z nich. Nebavia ma tie reči o čistej krvi. Vezmem si koho chcem a kedy chcem.“ síce moje slová zneli odvážne, no moja duša bola nepokojná. Neverila som slovám, ktorými som upokojovala Emily. Do izby vošla Lily a Alice a nastala chvíľa pre skupinové objatie.

„Chris, sľúb mi, že si nabudúce svoju poštu prevezmeš osobne.“ usmiala som sa na ňu.

edela som pri ohni v mojom obľúbenom kresle. Driemala som a nevšímala si okolie.

„Hej, Wolfová. Sedíš na mojom mieste!“ prebudilo ma. Zdvihla som pohľad od ohňa, a pozrela som na skupinku štyroch chalanov. Záškodníci. Jediný Remus bol normálny, teda ako len vlkolak normálny môže byť.

„Black, nemám náladu na tvoje narcistické a majetnícke sklony. Odpáľ.“ Znudenosť som nedokázala potlačiť.

„Ále,“ zatiahol Sirius, „dievčatko sa naučilo nové slovíčka.“ moja nechuť rástla. A v tom si to uvedomila. Kebyže nenaštve svoju matku, potom by ona nechcela mňa vydať za Regulusa.

„Nepleť sa do cudzích vecí. Nepleť sa mi do života! Hraj sa na hrdinu a doma v kľude trp. Si mi ukradnutý. Black, žiadam ťa… nie, vravím ti: Vypadni!“ rozkričala som sa na celú klubovňu. Bohuvďaka tam boli len záškodníci a zopár druhákov, ktorí si začali rýchlo baliť veci. Prestala som potláčať chuť mu naopak, som svoju chuť len podporila. No, zjavne bol pripravený, bodaj by nie, po tej scéne v Sieni. Začala som doňho búšiť päsťami. Buď ho to nebolelo alebo sa mi to páčilo, no trpel kým som doňho poslednýkrát neudrela a nezosunula na zem. Na líci som ucítila mokrú slzu a po nej nasledoval vodopád.

„Chris?“ zazdalo sa mi, že počujem Lilyn starostlivý hlas. „James, čo ste jej preboha spravili?“

hristine Wolfová šla len tak, kam ju nohy niesli. Vedela, že po večierke nesmie opúšťať klubovňu, no dnes mala obzvlášť zlú náladu. Ďalší list z domova. Dusili ju i na diaľku. Vcelku to bol 50-ty hulák, ktorý obdržala na tento školský rok. Ako asi vyše polovicu i tento si vypočula celá Veľká sieň, už pri raňajkách, a tak si dievčina musela pretrpieť veľa celý deň výsmeškov.

„Dávaj pozor kam chodíš, cicuška.“ ozval sa odnikiaľ a odvšadiaľ šesť rokov známy hlas.

„Black, utekaj za Potterom vymýšľať hovadiny a dovoľ ľudom riešiť ich problémy.“
„Problémy?! Ahaa, ten milý list, čo si dnes obdržala…“ začal spomínať čiernovlasý mladík. Ako sa rozprávali, prešli na šieste poschodie.

omohla nám.“ pripomenulo červenovlasé dievča svojmu priateľovi, „mali by sme jej niekoho nájsť.

„Moc sa strachuješ, Lily. So Siriusom si to vysvetlia a budú ako my.“ upokojoval ju a pohladil po vlasoch .

„Ako hrdličky? Započul som, svoje meno, potrebujete v niečom poradiť?“ lišiacky sa uškrnul čiernovlasý chlapec, ktorý sa práve vynoril spoza priechodu do Chrabromilskej veže. „Kamoško, nechápem ako môžeš tak dlho s jednou babou…“

„Halóó, ja som ešte tu.“ pripomenula sa červenovláska a zdvihla sa k odchodu.

„Tichošľap, kecáš blbosti. Lily, zostaň!“ pozrel psími očami a dievča sa podvolilo a zostalo.

„Lily!“ ozvalo sa pátravé volanie, a za chvíľu sa z dievčenských spalní vyrútila hnedovláska v dlhom župane. „Poď… poď so mnou! S…“ nemohla dopovedať, lebo Sirius ju prerušil,: „Práve som prišiel z rande, ale keď tak naliehaš.“ Dievčina mu vyplazila jazyk a chytila svoju priateľku za ruku a spolu sa vybrali na namiesto pohromy. V izbe ju pustila a obe si sadli na postele oproti sebe.

„Tak, čo sa také vážne deje?“ v jej hlase sa odrážal strach o priateľku.

 VEZMEM SI HO A TY NA TOM NIČ NEZMENÍŠ!!!“ kričala na mňa na nástupišti matka. Konečne som pochopila ten list. To nie ja si mám vziať Blacka, ale ona. Bude si presne o týždeň brať Cygnusa Blacka, Siriusovho strýka. Začala vetami, že budem mať tri sestry a skončili sme u mega-hádky. A to len, čo som vystúpila z vlaku. Už na nás zazerajú, a poniektorí sa chichúňajú. Bodaj by nie.

 V deň D – v deň svadby.

 Celá v čiernom som prišla na Blackovskú záhradu. Svadba v kostole neprichádzala do úvahy, veď je to tak muklovské… Ja a moje nové „sestry“ sme boli družičky. Sirius a jeho „správny priatelia“ zase družbovia. Obrad bol krátky, veď i tak sem všetci prišli len aby sa mohli vychvaľovať akú čistú majú krv a koľko galeónov u Gringota.

„Vyzeráš byť nadšená.“ posmešne sa ozval Sirius, no nanešťastie prišla na pomoc.

„Je skvelé, že sa vy deti dokážete tak rýchlo spriateliť!“ vyhlásila s úsmevom, „zariadila som aby si sedela so svojimi sestrami.“ Pripomenula mi a odplávala vo veľkých bielych šatách.

„Vyzerá ako medúza.“ poznamenala som pomedzi zuby a šla som si sadnúť ku stolu. Za chrbtom som ešte započula Blackov smiech.

„Tu sedieť nebudeš. Veď sa na seba pozri! Si chudera. Chrabromilská chudera!“ jop, krásny začiatok sesterského vzťahu. Bella sa smiala ešte hodnú chvíľu a Narcissa sa vybrala za svojím Malfojkom.

„Ja sem proste nezapadnem.“ povedala som si nahlas. Možno až príliš nahlas, lebo vedľa mňa sa objavilo dievča a súhlasne vzdychlo.

„Viem ako to myslíš. Ja som preto odišla študovať do Ameriky. No na svadbu som prísť musela. Preto som rada, že mám normálnu sestru. Mimochodom som Andromeda.“ podala som jej ruku a tiež sa predstavila: „Christine Wolf-“ zarazila som sa, „teraz už asi tiež Blacková.“ Smutne som si fúkla do prameňu vlasov.

„Zato, že sa tvoja mama vydala za Blacka, nemusíš sa i ty pridať k Blackovcom. Vlastne, sú dve metódy ako tu prežiť; odíď z domu ako ja alebo bratranec,“ ukázala smerom na Siriusa, „alebo sa s tým zži a buď ako oni. Bez duše. I keď mám pocit, že teba len tak nezlomia. Tak, ja už pôjdem, zajtra cestujem a chcem sa ešte porozprávať s otcom.“ rozlúčila som sa s Andromedou a opäť som osamela. Hľadela som na tých snobov, ktorý sa tešili až mi z toho prišlo zle. Matka si ani nevšimla, že som sa vytratila na balkón. Vonku bola zima a pomaly začali padať vločky. Oprela som sa o kamenné zábradlie a pri pohľade dolu ma striaslo. Chuť skočiť som nemala, no i tak. Bolo to asi len zimou. Na sebe som mala len tenké šaty s dlhými rukávmi, no žiadny sveter. Ešte raz som sa striasla, chcela som sa vrátiť späť, no medzi tých pávov sa mi dvakrát ísť nechcelo.“ Radšej zima ako oni, pomyslela som si s úškrnom.

„Umrzneš ak tu budeš takto postávať.“ zrazu zimu nahradilo teplo kabátu. Ten hlas som poznala, no po prvýkrát v živote som necítila nenávisť k jeho majiteľovi. Zvláštne, napadlo ma.

„Black.“ síce som nenávisť necítila, nechcela som to dať najavo. Ja nie som ako tie húsky, na ktoré je on zvyknutý. Tak to teda nie môj zlatý.

„Tak sa tu volá väčšina hostí. A teraz i ty.“ nesklamal, bol stále rovnako povýšenecký.

„Ja budem navždy Wolfová! A ak si, si nevšimol, chcela som byť chvíľu sama.“

„Tak dobre.“ otočil sa na odchod a chcel si vziať späť svoj kabát. Oou, to si nedomyslela…

„Nie,“ vyhŕkla som, „kabát tu prosím nechaj.“
„Ak ostáva on, musím aj ja.“ uvedomila som si, že zmenil tón. Už nie je povýšenecký, je… normálny. Tak ako sa len na Blacka dá.

„Vieš, za to, že sa tvoja matka vydala do rodiny Blackovcov, teba to nezmení. Stále budeš priemerná, ironická a trochu drzá čarodejnica. Budeš stále Wolfová, s ktorou sa tak rád hádam. Len teraz patríš i do tejto rodiny.“ prekvapil ma chlácholivou vetou. Nečakala by som to. Všeličo len toto nie.

„Ja…“ nevedela som čo povedať, po chvíli som sa rozplakala a on ma objal. Obyčajné objatie, no mne pripadalo ako záchranné koleso uprostred oceánu. A zachránil ma ten, ok koho by som to nikdy nečakala. Sirius Black.

Keď vianočné prázdniny skončili bol čas ísť späť do školy. Nemala som v pláne nikomu povedať, že i ja teraz patrím k Blackovcom, dokonca ani Lily, Alice a Emily. No Sirius to vykecal každému koho stretol a kto bol ochotný počúvať. Tak sa to dozvedela i Lily. Nie, nedá sa povedať, že by som bola naštvaná, skôr sklamaná, že som jej to nepovedala ja. Týždeň sa so mnou nebavila a ja som si medzitým našla priateľa. Teda, presnejšie povedané on potreboval sex a ja odreagovať. Nejako sa nám to skĺbilo a začali sme sa stretávať.

„Hej, Chris!“ cez prázdnu chodbu sa jeho hlas krásne niesol. „Počul som, že si sa zaplietla s Westrixom. Radím ti, skonči to skôr než…“

„Než sa s ním vyspím? To si chcel povedať? Počúvaj Black, zato, že si moja matka vzala tvojho strýka neznamená, že sa mi máš hneď pliesť do života! Vôbec nič to neznamená!“ tresla som päsťou do steny a telom mi prebehla ostrá bolesť. „Kelu!“

runeta zdvihla zrak. Stál nad ňou a zhovievavo sa usmieval. Toto bola prvá milá tvár za dlhý čas. Pomohol jej na nohy a pomaly vyšli z domu. Len po pár sekundách sa ozvalo hlasité „PUK!“ a oni zmizli. Ocitli sa pred malým domčekom. už nevládala chodiť, tak ju niesol na rukách. V malej spálni ju zložil do postele a opatrne prikryl. Zostal pri nej až kým jej spánok nebol dokonale pokojný. Potom si šiel dopriať i on trocha slastného spánku.

 Na ďalšie ráno sa Chris zobudila a v prvom okamihu jej došlo, že už nie je v zatuchnutom podkroví Blackovskej rezidencie. Opatrne vstala a s menšími ťažkosťami sa dokolísala do kúpeľne. Po prvýkrát odkedy sa jej vezenie začalo, si zmyla z hnedých vlasov krv a pripadalo jej to ako zázrak. V šatníku našla čisté oblečenie. Rýchlo sa prezliekla a zišla dolu schodmi. Ocitla sa v malej kuchynke. Na stole ležalo päť tanierov. Sadla si a horlivo sa pustila do jedla. Práve odpíjala z čaše, keď dnu vstúpili právoplatný obyvatelia. Zmeravela, no potom sa rozbehla im do náruče. Svojich priateľov nevidela už tak dlho.

„Lily! James a Remus! Ani neviete ako ste mi chýbali!“ keď ich dokonale vyobjímala všimla si i ďalšiu postavu, „Sirius.“ Povedala ticho. No on ich namiesto odpovede odviedol do obývačky a kým sa usadili doniesol i jedlo.

„To si varil ty?“ spýtal sa neveriacky Remus. Chlapec s popolavou tvárou a temer neviditeľnými ranami na tvári no šťastným úsmevom.

„Keď vezmeme do úvahy, že bývam sám už pár týždňov a toto je môj dom… tak áno.“ odvetil Sirius. Dlhé čierne vlasy mu padli do tváre, preto pohodil hlavou a bol opäť upravený. Jeho priatelia mu jedlo ešte chvíľu vychvaľovali. Až na Chris, ktorá mlčky sedela s nohami na stole a s tanierom na bruchu.

„Ako- ako si vedel, že som tam?“ spýtala sa váhavým tónom. Naozaj bola zvedavá čo jej odpovie.

„Keďže si sa po Veľkonočných prázdninách nevrátila do školy a Andromeda mi napísala, že si sa jej dlho neozvala, požiadal som Dumbledora, či nemôžem ísť domov. Povedal som mu svoje podozrenia a on so mnou súhlasil. Ešte v ten deň sa vybral na Grimmauldovo námestie, no moja matka ho nepustila dnu. Mňa nechcel pustiť ísť, tak som musel počkať do letných prázdnin.“ Vysypal, ako by si to vopred pripravoval, no jedna nevyslovená otázka stále visela vo vzduchu. Nakoniec sa James spýtal, to čo mali všetci na jazyku,: „Prečo ťa vlastne nepustili späť do Rokfortu?“ dievčina si sťažka vzdychla a odložila tanier. S jemnou vráskou na čele rozpovedala svojim priateľom jeden príbeh.

„Asi koncom januára som napísala matke list, kde stála jednoduchá pravda. Stačili dve vety,:´ Matka som tehotná. Nechám si to.´ na prázdniny som prišla domov a to bola chyba. Odviedli ma Grimmauldovo námestie, kde si na mne Bella cvičila kúzla. Mno, biela mágia to zrovna nebola. Chceli sa zbaviť dieťaťa a potom ma vydať akoby sa nič nestalo. Ich plán bol jednoduchý, zabiť dieťa po narodení a povedať mi, že umrelo pri pôrode. Bella sa raz prekecla,“ dodala keď videla nechápavé tváre svojich priateľov, „do jedla mi dávali nejaký elixír na urýchlenie tehotenstva, takže namiesto Septembra by mi termín vychádzal …“

„…na jún.“ dopovedala za ňu Lily, a chlácholivo objala priateľku. „Ale k Mungovi ísť nemôžeš, tam by ťa určite hľadali…“ vyslovila myšlienku, ktorá iste preletela mysľou každému z prítomných. Lily stále držala Chris okolo pliec a ostatný traja hľadali slov. No ak i nejaké našli, bolo to jedno. Chris zadriemala. Sirius ju opäť vyniesol do hosťovskej izby. Potom zišiel dole, kde už horlivo prerokovávali túto novinu. Sirius navrhol zaškrtiť Chrisinho priateľa, ako trest, že jej nijak nepomohol, no ostaný mu tento plán zamietli. Nakoniec sa zhodli, že dajú vedieť Dumbledorovi a počkajú kým samotná Chris nerozhodne, čo ďalej.

 Okolo obedu si šli „páni“ zahrať, na Siriusov dvor , metlobal a Lily sa ponúkla, že skúsi niečo uvariť. Asi v tom čase sa zobudil Chris.

„Daj, pomôžem ti.“ ponúkla sa, keď uvidela Lily za šporákom.

„Nie!“ vyhŕkla, „ty si sadni a oddychuj.“

„No, tak, Lil. Som len tehotná, nemám lepru.“ keďže Lily bola muklovského pôvodu túto narážku pochopila. Ďalej sa už nepokúšala svoju priateľku odradiť. Napokon ona, narozdiel od Lily varila pomocou kúziel, čo bolo jednoduchšie. Obed mali onedlho hotový a tak si urobili čaj a šli si sadnúť do obývačky.

„Aké to je?“ zaujímala sa Lily, „teda myslím, aké to je vedieť, že niekde v tebe rastie človiečik?“

„Nedokážem to opísať slovami. Je to úžasné a desivé zároveň.“ povedala a prešla si rukou po brušku. Potom už len drkotali o bežných veciach a Lily povedala svojej priateľke všetky „drby“, ktoré zmeškala.

hris? Ako sa chceš vrátiť do školy a každému vysvetľovať, že máš dcéru?“ spýtal sa ma Sirius. Už to bude pár dní odkedy sa, presne 19. Júna, narodila moja dcérenka.

„Jednoducho, ja sa tam nevrátim.“ Sirius sa na mňa podozrievavo pozrel, no mlčal.

„Ale mali by ste, slečna Wolfová.“ povedal Dumbledore, ktorý sa dnes zastavil na návštevu. Pozrieť malú, samozrejme, no zdalo sa mi, že ho Lily a Alice požiadali aby ma prehovoril.

„A ako sa vlastne volá?“ spýtal sa po druhýkrát.

„Ester Rosemary Wolfová.“ zopakovala som. Meno vyberali Remus a Lily. Vlastne ja som spala kým ju pomenovali, no nakoniec sa mi tie mená zapáčili. I keď „Ester“ mi pripadá trochu divné, Remusa som uraziť nechcela a mlčala som.

„Zabezpečil by som ti samostatnú komnatu, kde by ste s Ester mohli bývať. Samozrejme, vaši priatelia by tam mali prístup. No rátajte s tým, slečna, že profesorom to budem nútený povedať.“ po dlhom prehováraní od Dumbledora a Siriusa som nakoniec pristala a začala sa tešiť na posledný ročník spolu s ostatnými. Nebude jednoduché stíhať rolu matky a študentky, no zvládnem to! Povedala som si a vzala Ester späť od Siriusa.

 Večer prišli Lily, James, Remus a tentoraz i Peter, čím som nebola moc nadšená, no Alice a Frank to vyvážili.

šte hentú plachtu.“ prehodila som cez plece, zatiaľ čo sama som balila hračky. Zajtra sa ide do Rokfortu. Tešila som sa, až to bolo divné. Alice a Lily mi pomáhali baliť, zatiaľ čo sa traja najhorší pestúni starali o Ester. Ale niečo mi vravelo, že s nimi bude v poriadku, minulý týždeň bola oficiálne pokrstená (Lily a Remus sú krstnými rodičmi i keď Rem chcel aby to bol Sirius alebo James, ja som naliehala, lebo som sa prekecla čo si myslím o mene Ester. Tak som si to chcela vyžehliť.)

 James mi požičal neviditeľný plášť, aby som mohla do vlaku vziať i malú. Bohužiaľ som jej musela dať spánkový elixír, aby neplakala, ale inak bola cesta OK. Na stanicu som dorazila medzi prvými a šla do temer posledného kupé. O pár minút ma tam našli James a Sirius, za ktorými šiel húf obdivovateliek až som sa bála, že ani spánkový elixír nebude stačiť. Po piatich minútach úmorného boja sme ich vyhodili, vlastne vďaka Lily, ktorá pred očami všetkých tých húsok Jamesa. I on bol z toho prekvapený. Sirius zjavne čakal niečo podobné odo mňa, no ja som vynadala poslednej fanúšičke a zamkla kupé.

 Remus (a s ním i Peter) nasledovaní Alice a Frankom nás našli trochu ťažšie, no až kým sme nedorazili do Rokfortu bolo všetko v najlepšom poriadku. Až kým sme nedorazili do Rokfortu…